Hoci sa separačná úzkosť môže zdať ako nový a neznámy jav, skutočnosť je, že pre mnohých rodičov je toto slovné spojenie príliš dobre známe. No čo presne separačná úzkosť znamená a ako sa s ňou vyrovnať? Poďme sa pozrieť na to, čo tento termín zahŕňa a ako môžu rodičia pomôcť svojim deťom, aj sebe, prekonať túto výzvu.
Obsah článku
Čo je separačná úzkosť?
Pri prechode jednotlivými vývinovými fázami si každé dieťa prechádza určitými premenami, ktoré charakterizuje jeho psychický a emocionálny vývoj.
Jednou z týchto kľúčových etáp je separačná úzkosť, ktorá sa objavuje v dojčeneckom období a predstavuje dôležitú súčasť vytvárania vzťahov k blízkym osobám, najmä k matke.
Separačná úzkosť je prirodzená súčasť detského vývoja, ktorá sa prejavuje predovšetkým v období od 8 mesiacov do 2 a pol roka.
V tomto čase sa deti učia rozpoznávať, že ich rodičia sú oddelení od nich, ale stále existujú aj mimo ich dohľadu.
Separačná úzkosť v psychológii
Separačná úzkosť predstavuje prirodzený úzkostný stav, ktorý je spojený s vývinom dieťaťa a jeho vnímaním vzťahov a objektov. Pred touto fázou dieťa žije akoby v prítomnosti a nevníma stálosť či nestálosť objektov a ľudí.
Avšak, v období separačnej úzkosti dochádza k postupnému uvedomovaniu si toho, že blízke osoby existujú aj v čase, keď ich dieťa nevidí.
Príčiny a prejavy separačnej úzkosti
Trvanie separačnej úzkosti sa líši od dieťaťa k dieťaťu a môže závisieť od viacerých faktorov, ako je temperament dieťaťa, jeho vnímanie odlúčenia a reakcie rodičov.
V extrémnych prípadoch môže táto úzkosť pretrvávať aj počas prvých rokov školy, čo môže byť indikátorom hlbšej úzkostnej poruchy.
Všeobecne sa separačná úzkosť objavuje okolo 6. mesiaca života až do 18. mesiaca, pričom časový rámec môže byť individuálny pre každé dieťa. Prejavuje sa zvyčajne plačom, túžbou po blízkej osobe a úzkostnými prejavmi pri jej odchode.
Hlavné príčiny
Medzi hlavné príčiny separačnej úzkosti patrí postupné uvedomovanie si stálosti objektov a existencie blízkych osôb aj, keď nie sú prítomné.
Separácia od matky spôsobuje u detí úzkosť. Vzťahujú ju k postupnému uvedomovaniu si neprítomnosti a stability objektov, čo je dôležité pre vývoj seba-identifikácie. Okrem toho, deti začínajú vnímať existenciu blízkych osôb aj v ich nepretržitej prítomnosti, čo môže vyvolať obavy zo straty.
Neprítomnosť matky či inej dôležitej osoby vyvoláva v dieťati pocit neistoty a strachu.
Ako zvládnuť separačnú úzkosť
Pripravte dieťa na odlúčenie prostredníctvom postupného zvykania si na nové situácie a ľudí.
Navštívte budúceho opatrovateľa alebo škôlku vopred, aby si dieťa mohlo osvojiť nové prostredie.
Udržujte pravidelný rituál pri rozlúčke a dôsledne dodržujte svoje sľuby, aby si dieťa bolo isté vašou návratnosťou.
Reakcie dieťaťa na separáciu
Reakcie dieťaťa na odchod blízkej osoby môžu byť rôznorodé, od plaču a úzkosti až po fyzické prejavy ako hádzanie sa o zem. Tieto prejavy sú úplne normálne a sú súčasťou procesu učenia sa prekonávať separáciu.
Správny postoj rodiča
Počas obdobia separačnej úzkosti je dôležité, aby rodič pochopil stres, ktorý dieťa prežíva, a poskytol mu primeranú podporu a lásku. Je dôležité minimalizovať odchody od dieťaťa a prejavovať mu lásku a pochopenie.
Chorobná separačná úzkosť
V niektorých prípadoch sa separačná úzkosť môže prejaviť ako chorobný jav, ak pretrváva dlhšie obdobia a sú sprevádzané intenzívnymi a neprimeranými reakciami. V takýchto prípadoch je dôležité vyhľadať pomoc odborníka.
Prevencia a pozorovanie
Aj keď je separačná úzkosť prirodzená, je dôležité pozorovať príznaky, ktoré by mohli naznačovať hlbšie problémy.
Pokles záujmu o bežné aktivity, problémy so spánkom alebo strata chuti do jedla môžu byť indikátormi väčšej úzkostnej poruchy, ktorú je dôležité identifikovať a riešiť včas.
Záver
Separačná úzkosť je normálnou súčasťou detského vývoja, ale môže byť pre rodičov aj deti náročná. Je dôležité pochopiť, že táto fáza prejde a že podpora a porozumenie sú kľúčové pre jej úspešné prekonanie.
S vhodnými rituálmi, prípravou a pozornosťou možno tento obdobie zvládnuť s minimálnym stresom pre obe strany. Je dôležité, aby rodičia prejavili pochopenie a podporu v tejto citlivej fázy vývinu vášho dieťaťa a pri problémoch vyhľadali odbornú pomoc.